04/09/2026
Dnes mali znieť v Košiciach dve slová: Zlaté krídla.
Mala sa konať konferencia Slovenské letectvo po roku 2026. Mal sa konať galavečer ankety Zlaté krídla – Národná cena letectva SR. A to všetko v predvečer udalosti roka, Medzinárodných leteckých dní SIAF 2026 na letisku Košice.
Namiesto toho je na fotke to, čo zostalo. Ocenenia, ktoré nenašli svojich adresátov.
Nie sú to len kusy skla. Za každým jedným je človek — mechanik, ktorý na stojánke stál v mraze aj v horúčave. Inštruktor, ktorý naučil lietať tri generácie. Pilot, konštruktér, riadiaci, záchranár, nadšenec z malého letiska, ktorý celý život robil letectvo bez nároku na potlesk.
Tí ľudia nezmizli. Sú tu stále. Otázka znie inak: kde sa podela letecká komunita? Kedy sme prestali byť jedno nebo a stali sa z nás oddelené hangáre, ktoré si navzájom nedvíhajú telefón?
Letectvo na Slovensku má za sebou storočie, na ktoré sa nedá byť inak než hrdý. A má tradíciu, ktorú sme si nevymysleli — my sme ju len na chvíľu odložili.
Zlaté krídla nie sú podujatie. Je to poďakovanie. A poďakovanie sa nedá zrušiť, len odložiť...
Tieto ocenenia si počkajú. My si po ne prídeme — spolu. Lebo návrat k tradíciám nie je nostalgia, je to údržba. A každý letec vie, čo sa stane so strojom, ktorý sa neudržiava...
Vidíme sa priatelia, buď v Košiciach, Piešťanoch, Kuchyni, alebo na Sliači...✈
Hubert Štoksa