Doprava.org

21/08/2026

Bratislavské letisko má príjemné starosti spojené so svojím úspechom. Na rozdiel od ciest a železníc, treba dodať.

Minulý rok odbavilo letisko takmer 2,5 milióna cestujúcich, o 20% viac ako za rok 2024. Už za prvých sedem mesiacov tohto roka dosiahlo rovnakého dva a pol milióna, a na konci decembra tak možno očakávať takmer dvojnásobný počet oproti predošlému roku. To je závratný rast.

Kde má letisko strop? Aké kapacitné problémy hrozia pri ďalšom raste, a ako im efektívne čeliť?

K týmto témam sa pre Pravdu vyjadril Michal FEIK z OZ Doprava.org. Odkaz na celý článok nájdete v komentári.

14/08/2026

PREPOČÍTALI SME, ČI SA OPLATÍ PPP, ABY STE VY NEMUSELI

Píše Peter Vanya

Ozývajú sa totiž pravidelne hlasy, že keby bolo bývalo viac PPP, mohli sme mať už oveľa viac diaľnic. Bohužiaľ, zlyháva tu malá násobilka.

Slovensko má dnes dva veľké PPP projekty, R1 a D4/R7. Spolu 110 km diaľnic, za ktoré štát platí 190 miliónov eur každý jeden rok. Za 30 rokov je to takmer 6 miliárd eur.

Napríklad stavba prvého PPP projektu, R1 Via Pribina, stála 900 miliónov eur, a občan za ňu platí 130 miliónov ročne. To znamená 14 % ročnú návratnosť pre súkromného investora, ktorému príjem garantuje štát. To je luxusný biznis.

Ak by sme celý investičný rozpočet na diaľnice naliali do PPP, na 30 rokov by sme si zamkli peniaze do splátok. Výsledkom by bolo, že by sme si mohli dovoliť postaviť len okolo 430 kilometrov diaľnic. To je približne 14 km ročne. Zúfalo málo.

Podstatou tejto matematiky je, že štát si vie požičať podstatne lacnejšie ako 10 %, čo je priemerný úrok na PPP projektoch. V tomto roku si Slovensko požičiava približne za 3,5–4,5 % na 10 až 20 rokov. Rovnakú diaľnicu si preto štát dokáže financovať z rozpočtu oveľa lacnejšie.

PPP je ako spotrebný úver: neberte si ho. Za peniaze, ktoré si môžeme požičať lacno sami, tu zbytočne platíme drahého prostredníka a oberáme sa o stovky kilometrov diaľnic.

LINK NA CELÝ ČLÁNOK V KOMENTÁRI.

07/08/2026

🚂ŽSR CHCÚ ZDVOJKOĽAJNIŤ TRAŤ Z BRATISLAVY PO DUNAJSKÚ STREDU A ELEKTRIFIKOVAŤ CELÚ TRAŤ DO KOMÁRNA

Zámer za 855 miliónov eur je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Výstavba sa predpokladá až v rokoch 2034 až 2042.

Trať je dnes jednokoľajná, neelektrifikovaná a jazdí sa po nej 80 km/h, miestami len 30. Po modernizácii má byť rýchlosť 120 km/h, pribudne ETCS L2, nová spojka do Maďarska bez úvrate v Komárne a 46 kilometrov protihlukových stien. Zastávka Rovinka sa má zrušiť, obec proti tomu pripravuje petíciu.

V článku sme prešli všetky zmeny po úsekoch a pýtame sa, či je pri takto drahom projekte rýchlosť 120 km/h dostatočná.

👇 Viac sa dozviete v článku v komentári nižšie

03/08/2026

🌉 PO VIAC AKO TROCH ROKOCH OTVORILI V SEREDI MOST PONAD ŽELEZNIČNÚ TRAŤ

Nový most ponad železničnú trať v Seredi sa otvoril verejnosti. Po rokoch obchádzok sa tak obnovilo jedno z najdôležitejších dopravných spojení medzi dvoma časťami mesta.

Pôvodný most patril medzi najkritickejšie mostné objekty na Slovensku. Pre zlý technický stav bol od roku 2019 uzavretý pre autobusy a nákladné vozidlá a v máji 2023 ho museli úplne zatvoriť aj pre osobnú dopravu. Starú konštrukciu následne zbúrali a nahradili úplne novým mostom za takmer osem miliónov eur.

Nový most prináša širšiu vozovku, obojstranné chodníky pre peších aj samostatný cyklochodník. Súčasťou stavby sú nové bezpečnostné prvky, zvodidlá, dopravné značenie a úpravy priľahlých komunikácií. obnovili sa aj cesty, ktoré počas výstavby slúžili ako obchádzkové trasy.

Otvorenie mosta prinesie zmenu aj cestujúcim verejnou dopravou. Regionálne autobusy ARRIVA Trnava sa od pondelka 3. augusta vrátili na pôvodné trasy priamo cez Sereď. Zmena sa týka liniek Hlohovec - Sereď, Senica - Trnava a Trnava - Vlčkovce/Križovany nad Dudváhom.

Zároveň sa opäť spoplatnil úsek rýchlostnej cesty R1 pri Seredi. Dočasná výnimka platila od júla 2023 počas uzávery mosta. Motoristi preto na prejazd týmto úsekom opäť potrebujú platnú diaľničnú známku.

Pre Sereď sa končí obdobie dlhých obchádzok a dopravných komplikácií. Nový most bude opäť slúžiť vodičom, cestujúcim v autobusoch, cyklistom aj chodcom.

02/08/2026

🚗 Koniec legendárnej panelky pri Trenčíne

Po rokoch nadávok, rozbitých náprav a nebezpečných jázd sa vodiči konečne dočkali 1. augusta. Úsek cesty I/9, prezývaný aj tankodróm, je po viac ako štyroch rokoch rekonštrukcie otvorený.

📍 7,5 km novej cesty
🌉 7 zmodernizovaných mostov
🛣️ bezpečnejšie križovatky
🔇 4,5 km protihlukových stien

Pred uzáverou táto cesta denne obslúžila približne 11 500 vozidiel, z toho viac ako 3 000 nákladných.

Rekonštrukcia sa výrazne predražila. Pôvodne mala stáť 14 miliónov eur (bez DPH), no po oznámení havarijného stavu na mostoch ponad Váh v roku 2023 a vyvolanej potrebe demolácie sa náklady znásobili. Podľa posledných odhadov dosahujú dnes už 46 miliónov eur. Viac ako trojnásobok.

👉 Dobrá správa: jedna z najhorších ciest na Slovensku je konečne minulosťou.

👉 Zlá správa: rekonštrukcia sa výrazne natiahla a predražila a vodiči museli roky znášať neistotu a zložité obchádzky. Okrem toho niekoľko kilometrov panelky smerom na Česko stále čakajú na obnovu.

💬 Jazdili ste po tejto ceste? Aký je váš prvý dojem z novej I/9?

02/08/2026

Vaša dôvera je pre nás záväzkom.

Budeme aj naďalej prinášať včasné, originálne a dátovo podložené články o trendoch v doprave, zo Slovenska aj zahraničia.

Ďakujeme. Michal, Dalibor, Roman & Peter

01/08/2026

🚗 DIAĽNICA D1 PRI RUŽOMBERKU - POZRITE SI VIDEO

https://www.youtube.com/watch?v=jQZ2Td8xRvM

Takto dnes vyzerá nový úsek diaľnice D1 Hubová - Ivachnová v okolí Likavky a pri východnom portáli tunela Čebrať. Diaľnica sa vinie nádhernou liptovskou krajinou a na viacerých miestach ponúka výhľady, ktoré budú patriť medzi najkrajšie na celej slovenskej diaľničnej sieti. Osobitnú kulisu jej vytvára hrad Likava, popod ktorý vedie trasa na dlhých mostoch a estakádach.

Takmer 15-kilometrový úsek sa začal stavať ešte v roku 2013. Pôvodne mal byť hotový v júni 2018, stavbárom však doslova skrížila cestu geológia. Pri západnom portáli tunela Čebrať bol odhalený rozsiahly zosuv. Pôvodne sa predpokladalo, že jeho šmykové plochy sú približne 10 až 14 metrov pod povrchom. Dodatočný prieskum ich našiel až v hĺbke 40 až 50 metrov.

Pôvodná trasa preto nemohla zostať zachovaná. Musela sa preprojektovať a tunel Čebrať sa predĺžil z približne dvoch na 3,6 kilometra. Nasledovalo nové posudzovanie vplyvov na životné prostredie, územné rozhodnutie, stavebné povolenia a mimoriadne náročné zabezpečenie zosuvných území.

Problém pritom nebol iba pri Čebrati. Diaľnica prechádza Liskovským aj Ivachnovským zosuvom. Stavbári tu museli použiť veľkopriemerové pilóty, predpäté kotvy, stabilizačné šachty, drenážne rebrá, hlboké odvodňovacie vrty, kotvené steny aj presypanú galériu. Len pri Liskovej chránia mostné piliere šachty s priemerom vyše osem metrov, založené až približne 24 metrov pod terénom. Pri razení a hĺbení zárezov navyše objavili štyri jaskynné systémy.

Podložie pri Ružomberku je rôznorodé - striedajú sa tu vápence a slieňovce s menej pevnými ílovcami, siltovcami a pieskovcami, horniny sú miestami tektonicky porušené a významnú úlohu zohráva podzemná voda. Keď sa voda dostane do ílovitých a zvetraných vrstiev, znižuje ich pevnosť a vytvára alebo aktivuje hlboké šmykové plochy. Kým pevnú skalu možno odvŕtať a zabezpečiť, pri aktívnom zosuve treba stabilizovať celý svah - niekedy desiatky metrov pod povrchom. Práve to bol jeden z hlavných technických problémov tejto stavby.

Geológia však nevysvetľuje všetko. Príprava stavby mala tieto riziká odhaliť skôr a svoj podiel na trinásťročnej výstavbe majú aj zdĺhavé povoľovacie procesy, zmeny projektu a problémy s financovaním. Tento úsek je preto ukážkou mimoriadne náročného staviteľstva, ale zároveň aj varovaním, čo spôsobí nedostatočný geologický prieskum pred začiatkom prác.

Takto dnes vyzerá nový úsek diaľnice D1 Hubová - Ivachnová v okolí ...

19/07/2026

🌳 MESTSKÝ PARK V BANSKEJ BYSTRICI ČAKÁ VEĽKÁ OBNOVA

Revitalizácia Mestského parku na Tajovského ulici sa posunula do ďalšej fázy. Mesto predstavilo finálny návrh, ktorý vznikol po diskusiách s krajinnými architektmi, pamiatkarmi a ďalšími odborníkmi. Cieľom je zachovať historický charakter parku, chrániť čo najviac existujúcej zelene a zároveň vytvoriť kvalitnejší priestor na oddych, šport aj stretávanie ľudí.

Projekt počíta s výsadbou približne 330 nových stromov a ďalších drevín, s viac ako kilometrom živého plota a s postupnou obnovou historických alejí. Chodníky budú užšie a ich trasy sa upravia tak, aby čo najmenej zasahovali do koreňov existujúcich stromov. Odstránených má byť 42 prevažne neperspektívnych alebo náletových drevín.

V parku pribudnú nové vodopriepustné chodníky, osvetlenie, lavičky, oddychové zákutia, závlahový systém aj pobytová fontána inšpirovaná okolitými kopcami. Obnovia sa športoviská, vznikne nové detské ihrisko a v bývalých volejbalových šatniach aj kaviareň. Do parku sa vráti historický mýtny domček, ktorý má slúžiť ako komunitný bod s knihami, dekami či športovými potrebami.

Prvá etapa výsadby by sa mala začať už na jeseň 2026. Po ukončení povoľovacích procesov bude mesto pokračovať v príprave samotnej realizácie.

📷 Vizualizácie: Mesto Banská Bystrica
↗️ Podrobnosti sa dozviete na našom webe

17/07/2026

MASÍVNA ZRÁŽKA AMBÍCIÍ A REALITY

Harmonogram ministerstva dopravy na nové diaľnice pre roky 2026 až 2034 počíta s výkonom, aký NDS nikdy nepredviedla. A nevysvetľuje, čo sa tentokrát zmení.

Porovnali sme dve čísla:

▸ Reálne investičné tempo NDS 2015–2024: približne 500 miliónov eur ročne (podľa výročných správ Národnej diaľničnej spoločnosti)
▸ Plánované investičné tempo pre roky 2026–2034 podľa aktuálneho harmonogramu: 1,26 miliardy eur ročne. To je 2,5-násobok histórie. Obrovský rozdiel.

Od roku 2032 má NDS investovať až 1,7 miliardy ročne, vyše trojnásobok historického priemeru a dvojnásobok najlepšieho roka za celú predošlú dekádu.

Ambícia nie je zlá. Bez riadne vysvetlenia, ako to dosiahnuť, však nejde o plán, ale zoznam želaní. Rozpočet kapacity projektantov, povoľovacie procesy, stavebný trh ani rozpočet sa nezdvojnásobia rozhodnutím vlády.

Interaktívne grafy za diaľničným harmonogramom: harmonogram.doprava.org

Celý článok o tom, ako štát plánuje viac, ako dokáže dokončiť, je v linku v komentári.

Čo by podľa vás muselo nastať, aby bol takýto skok reálny?

16/07/2026

🚗 DIAĽNICA D4 A RÝCHLOSTNÁ CESTA R7 VÝRAZNE OŽILI - Na viacerých úsekoch jazdí dvojnásobok áut oproti roku 2022

Diaľničný obchvat D4 a rýchlostná cesta R7 dnes plnia podstatne významnejšiu úlohu než krátko po svojom otvorení. Porovnanie Celoštátneho sčítania dopravy z roku 2022 s údajmi za jún 2026 ukazuje prudký rast premávky takmer na celej D4. Na viacerých úsekoch sa počet vozidiel zdvojnásobil a na severnej časti pri Vajnoroch dokonca strojnásobil.

Najvyťaženejším úsekom celého obchvatu je dnes D4 medzi križovatkou D4xR7 a Rovinkou, po ktorej prejde denne viac ako 40-tisíc vozidiel. Jediný výraznejší pokles vidieť na R7 medzi Prievozom a križovatkou D4xR7, čo naznačuje, že po postupnom otvorení križovatky D1/D4 sa časť dopravy presunula z vnútorného okraja Bratislavy na vonkajší diaľničný okruh.

↗️ Celú analýzu si môžete prečítať na našom webe Doprava.org